3 výsledky (0,12321 počet sekund)

Značka

Obchodník

Cena (EUR)

Smazat filtr

Produkty
Od
Obchody

Music On Vinyl Miles Davis - ASCENSEUR POUR L'ECHAFAUD

Music On Vinyl Miles Davis - ASCENSEUR POUR L'ECHAFAUD

- 1 - 1. Generique (2:52) 2. L'assassinat De Carala (2:11) 3. Sur L'autoroute (2:20) 4. Julien Dans L'ascenseur (2:13) 5. Florence Sur Les Champs-Elysees (2:53) 6. Diner Au Motel (3:59) 7. Evasion De Julien (0:55) 8. Visite Du Vigile (2:05) 9. Au Bar Du Petit Bac (2:54) 10. Chez Le Photographe Du Mot (3:55) - 2 - 1. Nuit Sur Les Champs-Elysees (Take 1) (2:24) 2. Nuit Sur Les Champs-Elysees (Take 2) (5:22) 3. Nuit Sur Les Champs-Elysees (Take 3) (2:52) 4. Nuit Sur Les Champs Elysees (Take 4)(2:59) 5. Assassinat Visite Du Vigil (2:03) 6. Assassinat Julien Dans L'ascenseur (2:11) 7. Assassinat L'assassinat De Carala (2:10) 8. Motel (3:57) 9. Final (Take 1) (3:05) 10. Final (Take 2) (3:01) 11. Final (Take 3) (4:05) 12. Ascenseur (1:58) 13. Le Petit Bal (Take 1) (2:41) 14. Le Petit Bal (Take 2) (2:55) 15. Sequence Voiture (Take 1) (2:58) 16. Sequence Voiture Sur L'aut (Take 2) (2:18)Nahrali ho v štúdiu Le Poste Parisien v Paríži 4. a 5. decembra 1957. Album obsahuje hudbu k filmu Louisa Malleho z roku 1958 Ascenseur pour l'Échafaud. Jean-Paul Rappeneau, jazzový fanúšik a v tom čase Malleov asistent, navrhol požiadať Milesa Davisa, aby vytvoril soundtrack k filmu – možno inšpirovaný nahrávkou Modern Jazz Quartet pre Sait-on jamais od Rogera Vadima (Does One Ever Know), vydaných niekoľko mesiacov skôr v roku 1957. Davis bol objednaný na vystúpenie v klube Saint-Germain v Paríži na november 1957. Rappeneau ho predstavil Malle a Davis súhlasil s nahrávaním hudby po tom, čo sa zúčastnil súkromného premietania. 4. decembra priviedol svojich štyroch sidemanov do nahrávacieho štúdia bez toho, aby im dal čokoľvek pripraviť. Davis dal hudobníkom iba niekoľko základných harmonických sekvencií, ktoré zostavil vo svojej hotelovej izbe, a keď bol dej vysvetlený, skupina improvizovala bez vopred skomponovanej témy, zatiaľ čo v pozadí sa premietali zostrihané slučky hudobne relevantných filmových sekvencií. Soundtrack nebol vydaný samostatne v USA, ale desať skladieb z tohto soundtracku bolo vydaných ako jedna strana albumu Jazz Track, ktorý získal v roku 1960 nomináciu na Grammy za najlepší jazzový výkon, sólo alebo malú skupinu. Tento soundtrack by sa mohol označovať aj ako „Výťah na šibenicu (francúzsky: Ascenseur pour l'échafaud; predtým známy ako Frantic v USA), známy aj ako Lift to the Scaffold (UK)“.

CZK 1053.00
1

VINYL STAN GETZ & GILBERTO - GETZ/GILBERTO (Stan Getz / João)

VINYL STAN GETZ & GILBERTO - GETZ/GILBERTO (Stan Getz / João)

180gr. / Incl. Download Code / Back To Black Edition 1-LP Holland Jazz High Quality, Download Code, Limited Edition Stan Getz / João Gilberto Featuring Antonio Carlos Jobim – Getz / Gilberto A1 The Girl From Ipanema 5:15 A2 Doralice 2:45 B1 P'ra Machucar Meu Coracao 5:07 B2 Desafinado 4:05 C1 Corcovado 4:15 C2 So Danco Samba 3:30 D1 O Grande Amor 5:25 D2 Vivo Sohando 2:52 Getz/Gilberto je album amerického saxofonistu Stana Getza a brazílskeho gitaristu Joãa Gilberta, na ktorom účinkuje klavirista a skladateľ Antônio Carlos Jobim (Tom Jobim), ktorý tiež zložil mnohé skladby. Vyšlo v marci 1964 u Verve Records. Album obsahuje vokály Astrud Gilbertovej v dvoch skladbách, „Garota de Ipanema“ („Dievča z Ipanemy“) a „Corcovado“. Umelecké dielo urobila umelkyňa Olga Albizu. Getz/Gilberto je jazzový a bossa nova album a obsahuje skladby ako „Desafinado“, „Corcovado“ a „Garota de Ipanema“. Posledná dostala cenu Grammy za nahrávku roka a odštartovala kariéru Astrud Gilberto. „Doralice“ a „Para Machucar Meu Coração“ posilnili Gilbertov a Jobimov rešpekt k tradícii samby pred šéfom bossa. Getz/Gilberto sa považuje za nahrávku, ktorá celosvetovo spopularizovala bossa novu a je jedným z najpredávanejších jazzových albumov všetkých čias s predajom viac ako jedného milióna kópií.[1] Bol zaradený do zoznamov najlepších albumov všetkých čias Rolling Stone a Vibe. Getz/Gilberto bol široko uznávaný hudobnými kritikmi, ktorí chválili Gilbertov spev a bossa nova groove a minimalizmus albumu. Getz/Gilberto získali ceny Grammy za najlepší jazzový inštrumentálny album, jednotlivec alebo skupinu a najlepšiu technickú nahrávku – neklasickú; stal sa tiež prvým neamerickým albumom, ktorý v roku 1965 vyhral album roka. Pozadie Bossa nova rytmus[2] Bossa nova bola predstavená v roku 1958 piesňou „Chega de Saudade“ („No More Blues“), ktorú naspievala Elizeth Cardoso na svojom albume Canção do Amor Demais. Skladba v úprave Jobima a Gilberta s textom Viníciusa de Moraesa získala chválu aj kritiku za rytmické a harmonické prvky, ktoré boli pre sambu nezvyčajné.[3] Gilberto hral na akustickej gitare na ďalšej skladbe „Outra Vez“, ktorú zložil Jobim. O niekoľko mesiacov neskôr Gilberto nahral svoj prvý singel, „Chega de Saudade“/„Bim-Bom“, druhý skladbu. Singel pomohol definovať populárnu músicu brasileira.[3] To by viedlo k jeho debutovému albumu Chega de Saudade (1959). Jazz trpel komerčnou a umeleckou krízou kvôli popularite rock and rollu.[4][5] V roku 1961 podnikol Tony Bennett výlet do Brazílie s basgitaristom Donom Paynom a obaja sa zoznámili s modernou brazílskou populárnou hudbou. Keď sa Payne vrátil do Spojených štátov, získal množstvo brazílskych rekordov; potom ich ukázal svojmu priateľovi a susedovi Stanovi Getzovi.[6] Getz bol nadšený zvukom bossa novy a vydal dva albumy: Jazz Samba a Big Band Bossa Nova, oba v roku 1962. Bossa nova sa stala tak populárnou, že názov Big Band Bossa Nova bol použitý pre tri ďalšie albumy z roku 1962: od Quincyho Jonesa, Oscar Castro-Neves a Enoch Light. Jazz Samba s Charliem Byrdom predal milión kópií[7][a] a získal pozitívne recenzie v Spojených štátoch. Náhon nahrávacích spoločností využiť nový brazílsky zvuk však viedol k tomu, že hudobníci zaviedli chyby v melódii a harmónii v hudbe.[9] Napríklad notový záznam k skladbe „Desafinado“ publikovaný v The New Real Book (1995) – kompilácii piesní jazzu a bossa novy – je verzia Charlieho Byrda z Jazz Samba, ktorá obsahuje veľa chýb.[9] Vyšlo tretie vydanie Getz, Jazz Samba Encore! s brazílskym spevákom a gitaristom Luizom Bonfá. Album sa dobre predával,[b] ale „trilógia“ komerčne neuspokojila producentov, aby mohli konkurovať Elvisovi Presleymu, Bobbymu Darinovi, Patovi Boonovi a Henrymu Mancinim.[10] 21. novembra 1962 v Carnegie Hall predstavili okrem iných João Gilberto, Tom Jobim, Bonfá,

CZK 919.00
1